Edícia Prsteň a kľúč 03 – Ivana Tvrdovská: Ako začať? Začať!

Ivana Tvrdovská:

„Pán sa na mňa pozrel, nechápavo pokrútil hlavou, ešte raz sa pozrel na moju sieťku na hlave a zásteru ofŕkanú čokoládou. Asi som vyzerala trochu ináč ako človek, ktorý sa vyzná v pojmoch z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či požiarnej ochrany. „Pani, neurazte sa, ale vy ste takto dopadli?“ – s ľútosťou nado mnou zabedákal neznámy pán. „Ako?“ – s úsmevom som sa ho spýtala, nakoľko som už tušila čo bude nasledovať. „Ako kuchárka…“, – odpovedal. „Mladý pán, dovoľte aby som sa predstavila. Volám sa Tvrdovská a som majiteľkou tejto cukrárskej firmy. Tu je moja vizitka, keby ste zase niečo potrebovali vy.“ – zhodou okolností som v zástere mala vizitku, ktorú som mu s úsmevom podala. Pán sa pozrel na mňa, na vizitku, opäť na mňa, na vizitku, niečo zamrmlal o tituloch a s tichým: „Prepáčte, nevedel som. Prepáčte, je mi ľúto. Tešilo ma. Dovidenia!“ – odišiel. — Musím priznať, svoje vzdelanie som zobrala z opačného konca. Po absolvovaní základnej a strednej školy so samými jednotkami, s vysokoškolským diplomom, pedagogickým minimom, doktorátom, osvedčeniami autorizovaného bezpečnostného technika a požiarneho technika…, som si „urobila“ výučný list na remeslo „cukrár“ (jednak mi to legislatíva „prikazovala“, zároveň som profesionálkou v odbore). Týmto prístupom som určite získala na exkluzivite – cukrárka, či doktorka filozofie? Pri osobnom jednaní s veľkou väčšinou zákazníkov musím opisovať svoju životnú cestu. Ale vnímam z okolia, že nie som jediná, ktorá postúpila takúto ozdravujúcu kúru smerom nadol, k podnikateľskej Zemi, od ktorej sa začína písať história poctivého podnikania. Dnes, keď s kolegyňou, tiež inžinierkou, zamúčené pracujeme v cukrárskej prevádzke, zo žartu si neraz povieme, že sme sa mali lepšie učiť.  “